nevipena-ilustrak

Ministerstvo vnútra vydáva časopis pre všetkých pomáhajúcich v rómskych komunitách

Ministerstvo vnútra SR – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity je vydavateľom mesačníka Romane nevipena – Rómske noviny. Toto periodikum je zamerané na profesijné skupiny pomáhajúce v rómskych komunitách. Časopis vyjde do konca roka 2014 desaťkrát a na dvanástich stranách poskytne informácie z oblasti sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho, politického života Rómov a bude vytvárať komunikačnú platformu pre celospoločenskú diskusiu o prointegračných politikách. Čitatelia si v časopise nájdu informácie, návody a postupy riešení celospoločenských a individuálnych problémov Rómov za účelom zlepšenia ich postavenia.

Osobitne prístupnou formou sa bude toto periodikum zameriavať na  deti a mládež, s cieľom pozitívneho formovania všestranného rozvoja osobnosti a budovania národnostného uvedomenia. Osobitnú pozornosť bude dielo venovať rozvoju rómskeho jazyka a prinášaniu nových informácií o významných osobnostiach a ich skutkoch. Časopis bude určený Rómom, pracovníkom štátnej správy a miestnej samosprávy, členom neziskových mimovládnych organizácií a všetkým občanom, zaujímajúcim sa o zlepšovania postavenia životných podmienok Rómov. Mesačník Romane nevipena – Rómske noviny vychádza s podtitulom: časopis pre všetkých pomáhajúcich v rómskych komunitách.   

Adresa redakcie: MKREO, s.r.o., Murgašova16, 010 01 Žilina
Šéfredaktorka: PhDr. Monika Janigová, 0905 856 865, zástupca šéfredaktorky: Mgr. Jaroslav Kizek, 0917 236 138, editor: Vanda Tuchyňová  

Prvé riadne číslo časopisu Romane nevipena – Rómske noviny /a postupne všetky ostatné/ nájdete tu.

Romane nevipena – Rómske noviny nájdete aj na internetovej stránke splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity http://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod v záložke vľavo pod názvom Romane nevipena.

WTM_2014

Cestovný ruch potrebuje aj veľké podujatia

Aký prínos majú veľké podujatia svetového významu pre cestovný ruch. To bolo hlavnou témou ministerského summitu, ktorý zorganizovala Svetová organizácia cestovného ruchu pri príležitosti veľtrhu cestovného ruchu World Travel Market (WTM) Londýn 2014. Slovensko na stretnutí zastupoval štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko.

„Megapodujatia majú obrovský vplyv nielen priamo na cestovný ruch hostiteľského miesta, ale dokážu aj zvýšiť zamestnanosť,  prilákať súkromné investície a podporiť imidž mesta a štátu, v ktorom sa podujatie koná“, povedal F. Palko. Sú zdrojom príjmu pre lokálne firmy a prostredníctvom daní aj pre samosprávy i štát.

Na podujatí prezentoval štátny tajomník skúsenosti s organizáciou majstrovstiev sveta v hokeji v roku 2011 a ich dosah na slovenský cestovný ruch. „Veľké podujatia predstavujú výzvu z viacerých hľadísk. Sústreďujú značný počet ľudí v obmedzenom priestore počas určitého časového obdobia. Preto je potrebné pripraviť dôslednú stratégiu, aby možné riziká či nevýhody nezatienili pozitíva,“ dodal F. Palko.

Slovensko prezentovalo na veľtrhu World Travel Market svojou expozíciou Bratislavská organizácia cestovného ruchu v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR). Cieľom je prilákať britských turistov na Slovensko aj na dlhšie pobyty. Turisti zo Spojeného kráľovstva patria medzi TOP 10 návštevníkov Slovenska. Celkovo navštívilo Slovensko v roku 2013 viac ako 50-tisíc turistov z Veľkej Británie a Severného Írska. Za prvý polrok tohto roku ich bolo takmer 20-tisíc, čo potvrdzuje stabilitu ich záujmu.

Tohtoročný veľtrh WTM Londýn sa konal od 3. do 6. novembra. Každoročne veľtrh priláka zhruba 75 000 návštevníkov a je fórom pre diskusie odborníkov v oblasti cestovného ruchu z celého sveta

Neapol_Palko

Spojenie cestovného ruchu a kultúry oživí zamestnanosť

V poradí 13. Európske fórum cestovného ruchu v talianskom Neapole sa sústredilo na inovačné opatrenia pre zamestnanosť a rast, a to pomocou lepšieho prepojenia cestovného ruchu a kultúry. Delegáciu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR viedol štátny tajomník František Palko.

„Prvoradé je nebáť sa nájsť synergiu medzi kultúrou a cestovným ruchom. Kultúra totiž poskytuje turistom jeden z najvýraznejších motívov cestovania,“ uviedol F. Palko. Aj toto podľa neho môže mať pozitívny dopad na rast zamestnanosti v regiónoch, ktoré majú turistovi čo ponúknuť. Rovnako zdôraznil tendenciu cestovného ruchu ponúknuť odvetviu kultúry možnosti na ďalší rozvoj a ochranu kultúrneho dedičstva.

F. Palko na stretnutí predstavil konkrétne aktivity ministerstva v oblasti cestovného ruchu. V tejto súvislosti vyzdvihol rozvoj cyklotrás, peších trás a vodnej dopravy a s tým spojené projekty zamerané na tzv. soft mobilitu. V rámci panelových diskusií vyzdvihol prácu oblastných organizácií cestovného ruchu a tiež predstavil nový model vzdelávania v oblasti cestovného ruchu, tzv. „duálny systém vzdelávania“, ktorý zabezpečí prepojenie teórie s praxou.

Taliansko ako aktuálna predsednícka krajina v Rade EÚ sa chce počas svojho predsedníctva v oblasti cestovného ruchu zamerať najmä na spojenie medzi cestovným ruchom a kultúrou v Európe. Pri tejto príležitosti sa zástupcovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie, Svetovej organizácie cestovného ruchu a Talianskej republiky spolu so slovenskou delegáciou zhodli na potrebe prehĺbenia spolupráce na zabezpečenie rastu cestovného ruchu.

EU_vlajka

Európska komisia schválila Operačný program Kvalita životného prostredia

Európska komisia schválila Operačný program Kvalita životného prostredia na programové obdobie 2014 – 2020. Jeho riadiacim orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR. Slovensku sa tým otvorila možnosť čerpať v novom programovom období finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v objeme takmer 3,138 miliardy eur. Spolu s národným spolufinancovaním, ktoré predstavuje približne 1,17 miliardy eur, tak operačný program bude vytvárať finančný rámec pre poskytnutie podpory vo výške viac ako 4,308 miliardy eur.

„Schválením Operačného programu Kvalita životného prostredia sa nám otvára možnosť využiť zdroje Európskej únie v prospech obyvateľov Slovenska zlepšiť ich životné prostredie a zvýšiť kvalitu života. Tieto prostriedky nám umožnia napríklad lepšie obyvateľov chrániť pred povodňami, alebo odstraňovať environmentálne záťaže. Nový operačný program je kvalitný dokument, ktorému predchádzala náročná práca a zložité rokovania.“ skonštatoval minister životného prostredia Peter Žiga.

Hlavným cieľom programu, je podpora udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, zabezpečujúceho ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

Na implementácii Operačného programu Kvalita životného prostredia sa spolu s Ministerstvom životného prostredia SR ako riadiacim orgánom budú podieľať sprostredkovateľské orgány – Slovenská agentúra životného prostredia, Ministerstvo vnútra SR a Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Program je rozdelený do piatich prioritných osí. Z Kohézneho fondu budú môcť získať podporu aktivity v prioritných osiach 1 a 2 zamerané na udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry (1,441 mld eur) a na aktivity v oblasti adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami (419,34 mil. eur). Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja budú podporované aktivity v rámci prioritných osí 3, 4 a 5 v celkovej výške viac ako 1,276 mld. eur. V rámci prioritnej osi 3 zameranej na podporu riadenia rizík, riadenie mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy je z toho vyčlenených 260,9 mil. eur. Na podporu aktivít prioritnej osi 4 v oblasti energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva vo všetkých sektoroch je alokovaných 938,88 mil. eur a 77 mil. eur predstavujú zdroje na technickú pomoc v rámci prioritnej osi 5.
O finančnú pomoc budú môcť žiadať subjekty verejného i súkromného sektora, teda nielen obce, samosprávne kraje a orgány štátnej správy, ale aj široké spektrum združení, neziskových organizácií, pôsobiacich v oblastiach podpory operačného programu, ale aj fyzické a právnické osoby, oprávnené na podnikanie vo vymedzených oblastiach.

Informácie o Operačnom programe Kvalita životného prostredia je možné nájsť na webovom sídle ministerstva www.minzp.sk v časti „Služby a Infoservis/Projekty EÚ“, alebo na webovom sídle www.opzp.sk

EU_vlajka

Brusel nám schválil eurofondy na dopravu a informatizáciu

Ako jeden z prvých desiatich operačných programov na čerpanie eurofondov od roku 2014 v rámci celej Európy dnes Európska komisia schválila Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Ide o strategický dokument, prostredníctvom ktorého budú najbližších desať rokov čerpané peniaze z fondov Európskej únie na dopravu a rozvoj informačnej spoločnosti na Slovensku.

„V novom finančnom rámci sa nám podarilo s Európskou komisiou vyrokovať viac ako štyri a pol miliardy eur na dopravu a projekty informačnej spoločnosti. Operačný program Integrovaná infraštruktúra   zohľadňuje všetky národné, ale aj európske priority, na ktoré sa budeme sústreďovať v najbližších rokoch,“ povedal minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Počiatek po ukončení náročných viacročných rokovaní s Bruselom. Operačný program Integrovaná infraštruktúra pripravilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR. „Našou ambíciou je využiť jedinečné európske zdroje v prospech našej krajiny, tak aby sa infraštruktúra na Slovensku stala rýchlou, bezpečnou a plynulou tak ako je to v štátoch západnej Európy,“ dodal minister J. Počiatek.

Materiál Operačný program Integrovaná infraštruktúra obsahuje súbor špecifických cieľov a prioritných osí zahrňujúcich viacročné opatrenia na ich dosiahnutie. Tie budú realizované s využitím finančnej pomoci z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja. OPII zároveň vytvára prepojenie na ďalšie možnosti financovania aktivít v oblasti dopravy a informatizácie spoločnosti, ktoré ponúkajú finančné nástroje zriadené EK, resp. na národnej úrovni (Nástroj na prepájanie Európy, Slovenský investičný holding).

Základom nového operačného programu je Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020, tzv. Masterplan dopravy. Tento strategický dokument je bezprecedentný svojím rozsahom a bude udávať tempo rozvoja dopravy v nasledujúcich rokoch. Podobný materiál bol vypracovaný a schválený aj v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti.

Rozdelenie financií v Operačnom programe Integrovaná Infraštruktúra

Prioritná os Alokácia prioritnej osi (vrátane spolufinancovania) v eurách
Železničná infraštruktúra (TEN-T CORE) a obnova mobilných prostriedkov 853 928 431
Cestná infraštruktúra (TEN-T CORE) 1 344 117 648
Verejná osobná doprava 379 235 295
Infraštruktúra vodnej dopravy (TEN-T CORE) 137 000 000
Železničná infraštruktúra (mimo TEN-T CORE 332 037 915
Cestná infraštruktúra (mimo TEN-T CORE) 570 302 622
Informačná spoločnosť 947 666 768
Technická pomoc 102 352 942
SIEA logo

Prezentácia zo seminárov o eurograntoch na podporu podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu

Záujemcovia o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ poskytovaných v rámci výzvy s označením KaHR-31DM-1401, sa mohli zúčastniť štyroch bezplatných seminárov v Košiciach, v Banskej Bystrici, v Žiline a v Bratislave. Výzva sa zameriava na podporu podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu.

Semináre pripravila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá výzvu administruje. Odzneli na nich podrobné informácie o tom, ktorí žiadatelia sú oprávnení na získanie príspevku, kde je možné projekt realizovať, ako aj cenné rady k vyplneniu samotnej žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP). Účastníci mohli získať poznatky týkajúce sa jednotlivých príloh a ich dokladovania.

Neoddeliteľnou súčasťou boli aj odporúčania na čo by sa nemalo pri predkladaní jednotlivých projektov zabúdať, resp. čoho sa je potrebné vyvarovať. Upozornenia sa týkali aj rôznych chýb či nedostatkov, ktoré sa vyskytli v minulosti.

Cieľom poskytnutia pomoci je vytváranie podmienok pre rast konkurencieschopnosti cestovného ruchu prostredníctvom zvýšenia kvality a komplexnosti poskytovaných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím, a v rámci toho obnova a rozvoj kultúrneho, historického a prírodného dedičstva súvisiaceho s aktivitami cestovného ruchu, pričom dôraz je kladený na vytváranie komplexných turistických produktov s celoročným pôsobením a tvorbou pracovných miest pre mladých nezamestnaných ľudí do 29 rokov.

Na projekty v rámci výzvy KaHR-31DM-1401, ktorá bola vyhlásená dňa 12. septembra 2014, je vyčlenených 8 000 000 EUR a uzávierka prijímania žiadostí je 11.december 2014.

 

Indikatívny harmonogram výziev na rok 2014 – aktualizácia

Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program oznamuje, že dňa 22.10.2014 bol v sekcii „Dokumenty na stiahnutie” uverejnený dokument: Indikatívny harmonogram výziev na rok 2014 – aktualizácia.

Cieľom indikatívneho harmonogramu výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) je oboznámiť zainteresované subjekty, predovšetkým potenciálnych žiadateľov, s predpokladanými termínmi zverejnenia výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP pre jednotlivé opatrenia Regionálneho operačného programu (ďalej len „ROP“) v kalendárnom roku 2014.

Na základe vyššie uvedených skutočností budú výzvy na predkladanie žiadostí o NFP pre jednotlivé opatrenia ROP zverejnené na webových sídlach www.ropka.sk a www.mpsr.sk a súvisiacej stránke www.nsrr.sk. Finančné alokácie na jednotlivé výzvy budú uvedené na základe objemu zostávajúcich disponibilných finančných zdrojov vyčlenených pre jednotlivé opatrenia. V prípade decentralizovaných opatrení sú výzvy uverejňované aj na stránkach jednotlivých sprostredkovateľských orgánov pod Riadiacim orgánom (samosprávnych krajov) www.vucbb.sk, www.vucke.sk, www.unsk.sk, www.po-kraj.sk,

www.tsk.sk, www.trnava-vuc.sk a www.regionzilina.sk.

2percenta

Neziskové organizácie varujú, že bez 2 % z daní nebudú môcť pomáhať

Slovenský neziskový sektor bije na poplach. V budúcom roku totiž podľa jeho zástupcov klesne asignácia z daní z príjmov právnických osôb zo súčasných dvoch na jedno percento.

Neziskové organizácie by tak prišli o 7 až 8 miliónov eur, čo môže vážne ohroziť mnohé verejnoprospešné aktivity a projekty v oblasti sociálnych služieb, podpory vzdelávania či ochrany kultúrneho dedičstva.

Neziskovky tvrdia, že ministerstvo financií predloženou novelou zákona o dani z príjmov porušilo dohodu dosiahnutú vzájomnými rokovaniami. Kým dnes môžu firmy usmerniť využitie 2 % svojich daní v prospech verejnoprospešných tém za predpokladu, že dajú aj 0,5 % vo forme daru, po novom sa má táto podmienka zdvojnásobiť. Ak teda nedarujú 1 % z vlastného zisku, budú môcť asignovať už iba 1 % dane.

Máme signály, že pre mnohých je to neprekonateľné. Dnes nemajú ochotu vzdať sa takéhoto objemu peňazí v prospech verejných aktivít,” uviedol predseda komory mimovládnych neziskových organizácií pri Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie Marcel Zajac na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.

Zástupcovia sektora považujú za nemožné, aby organizácie pôsobiace v charite, školstve či zdravotníctve uniesli takúto zmenu. “Ak sa nezasiahne, je dosť pravdepodobné, že množstvo týchto organizácií neprežije a skončí,”obáva sa autor asignačného modelu Peter Haňdiak. “Takýto výpadok by si tento sektor nemohol dovoliť a znamenalo by to enormné zníženie všetkých činností, ktoré poskytuje verejnoprospešný sektor, a činností, kde v mnohých prípadoch supluje aj štát,” dodal.

Najviac peňazí z asignácie od firiem prišlo do sektora v roku 2009, a to vyše 37 miliónov eur. Za dva roky klesla táto suma o tretinu približne na 25 miliónov eur. Zhruba na tejto úrovni sa príjem neziskoviek z daní právnických osôb pohybuje aj dnes. Z nich asi 7 až 9 miliónov eur prerozdeľujú firemné nadácie a nadačné fondy. V roku 2012 išlo najviac ich financií práve verejným inštitúciám, ako sú školy, nemocnice alebo mestá a obce. Najväčší podiel z týchto prostriedkov získava kultúra na Slovensku.

ZpRV

Prehľad grantových výziev

Združenie pre rozvoj vidieka Banská Bystrica prináša informácie o grantových výzvach mimo štrukturálnych fondov, nakoľko o týchto výzvach je v súčasnosti dostatok informácií. Zameriava sa najmä na grantové výzvy, ktoré podporujú aktivity na vidieku a v našom banskobystrickom regióne. Prehľad nájdete tu: http://rozvojvidieka.webnode.sk/grantove-vyzvy/
alebo v priloženom súbore Grantove vyzvy 2014 12
eea_grants

Granty EHP a Nórska

Ak máte záujem zorganizovať podujatie, konferenciu, seminár, či workshop, alebo sa na ňom zúčastniť, prípadne vycestovať na študijnú cestu v rámci kultúrnej, environmentálnej alebo sociálnej oblasti, Úrad vlády Slovenskej republiky ako Národný kontaktný bod pre granty EHP a Nórska otvoril dňa 1.8.2014 možnosť uchádzať sa o finančný príspevok na realizáciu aktivít zameraných na posilnenie bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a prispievateľskými štátmi (Nórskom, Lichtenštajnskom a Islandom) prostredníctvom bilaterálneho fondu na národnej úrovni. Národný bilaterálny fond je otvorený do 31.1.2015, resp. do vyčerpania vyčlenených finančných prostriedkov pre jednotlivé tematické komponenty v roku 2014.Podobná podpora realizácie bilaterálnych aktivít prostredníctvom tohto fondu bude pokračovať aj v roku 2015.

Bližšie informácie, ako aj samotné oznámenie o otvorení bilaterálneho fondu na národnej úrovni pre rok 2014 nájdete na:

http://www.eeagrants.sk/