Pozvánka na konferenciu Vidiecke stavby v európskych regiónoch : RUBER 2019 Nitra, Kongresové centrum SPU :: 10. september 2019

/in /by

 

Vidiek je vizitkou každého regiónu a krajiny. Jeho obraz a štruktúra sú vytvorené historicky a menia sa nepretržite. Základom vzhľadu vidieka sú obytné a výrobné stavby. V minulosti žili na vidieku prevažne poľnohospodári. V súčasnosti sa na vidiek sťahujú ľudia pracujúci v mestách a stále viac sa tu objavuje malý i väčší priemysel, priemysel prechádza ekonomickou reštrukturalizáciou. Veľkosť poľnohospodárskych výrobných jednotiek a ich stavieb závisí od dávnej i nedávnej minulosti regiónu. Vzhľad a rozmiestnenie obytných a priemyselných budov spolu s technickou a zelenou infraštruktúrou vytvárajú vidiecke prostredie, ktoré ovplyvňuje sociálne aj environmentálne podmienky života. Medzinárodná konferencia Vidiecke stavby v európskych regiónoch 2019 sa bude týmito otázkami zaoberať už po deviaty raz.

Komplexné informácie nájdete na:

http://ruber2019.inr.sk

Európsky orgán práce ide na Slovensko

/in /by
Na Slovensku bude sídliť prvá európska inštitúcia. Rozhodli o tom ministri práce krajín Európskej únie na Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti v Luxemburgu. Slovensko vyhralo už v prvom kole.

Súboj o získanie sídla Európskeho orgánu práce sa odohral medzi Slovenskom, Cyprom, Lotyšskom a Bulharskom. Za Bratislavu hlasovalo v tajnej voľbe 15 ministrov. Získanie novej európskej agentúry považuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter za významný míľnik pre Slovensko, ktoré bolo jednou z posledných krajín bez európskej inštitúcie či agentúry. „Výhra v prvom kole je prejavom dôvery členských krajín v našu pripravenosť hostiť Európsky orgán práce a najmä prejavom dôvery v naše skúsenosti s pracovnou mobilitou a našou schopnosťou spájať, čo sa preukázalo napr. pri riešení smernice o vysielaní pracovníkov. Priznám sa, že som nečakal, že to pôjde tak hladko. Vážim si každý jeden hlas. Je to pre nás silný záväzok, aby sme pre Európsky orgán práce vytvorili v Bratislave dobré podmienky. Sme pripravení s Európskou komisiou plne spolupracovať pri jeho etablovaní sa na Slovensku,“ povedal bezprostredne po odhlasovaní Ján Richter.

Hlavným poslaním Európskeho orgánu práce bude zlepšiť implementáciu práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Radiť bude aj občanom a zamestnávateľom. „Ľudí, ktorí odchádzajú za prácou pribúda a bude pribúdať, keďže mnohé krajiny aktuálne čelia nedostatku pracovníkov. Aby títo zamestnanci neboli zneužívaní a poznali svoje práva a nároky, potrebujeme orgán, ktorý im bude radiť a pomáhať,“ vyzdvihol minister Ján Richter dôležitosť novej agentúry. Dodal, že by zároveň mala pomôcť spružniť výmenu informácií medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia, inšpekciami práce a ďalšími úradmi v členských štátoch, aby mohli štáty čo najskôr zakročiť, ak sú porušované pravidlá.

Pre sídlo Európskeho orgánu práce navrhlo Slovensko budovu Landererova 12 v centre Bratislavy. Tá jediná v súčasnosti spĺňa prísne technické požiadavky definované Európskou komisiou a je k dispozícii už od októbra 2019. Pre približne 150 zamestnancov agentúry vláda pripravuje asistenčnú službu, ktorá im pomôže s vybavovaním rôznych úradných záležitostí. Vďaka príchodu európskej inštitúcie sa v Bratislave budú pravidelne stretávať experti na oblasť pracovného práva z celej Európy, čo bezpochyby zvýši prestíž Bratislavy ako proeurópskeho hlavného mesta.

Ministri poľnohospodárstva rokovali o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ

/in /by

Balík reforiem Spoločnej poľnohospodárskej Európskej únie po roku 2020, to bola hlavná téma, ktorou sa dnes zaoberala na svojom zasadnutí Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov. Pre Slovensko ostávajú prioritou externá konvergencia, viazaná podpora, stropovanie platieb a navýšenie prostriedkov na rozvoj vidieka.

  • Otvorených zostáva množstvo technických, politických aj finančných otázok
  • Prioritami pre Slovensko sú konvergencia, stropovanie a viazanosť platieb
  • Bez rozpočtu nie je možné pristúpiť k zásadným rozhodnutiam

„Nízky podiel slovenských potravín na pultoch obchodov, nerovnomerné nastavenie európskych agrodotácií, či nedostatočná konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov. Všetky tieto problémy majú okrem iného jedného spoločného menovateľa a tým je Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie. Aj preto venujeme tejto téme do budúcnosti mimoriadnu pozornosť,“uviedla po rokovaní európskych agroministrov Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Hlavnou témou júnového rokovania v Luxemburgu bol balík reforiem Spoločnej poľnohospodárskej Európskej únie po roku 2020. Správu o pokroku vypracovalo končiace rumunské predsedníctvo. Podľa vyjadrenia ministerky Gabriely Matečnej došlo k posunu v riešení viacerých technických otázok. „Otvorených naďalej zostáva niekoľko kľúčových otázok, a to technických, politických, aj finančných. Na posun v diskusii je potrebné doriešiť prvky súvisiace s viacročným finančným rámcom, nakoľko bez rozpočtu je zložité pristúpiť k zásadným rozhodnutiam,“ upozornila ministerka. Podotkla, že pre Slovensko je dôležité aj navýšenie rozpočtu pre rozvoja vidieka.

Z pohľadu Slovenskej republiky je nevyhnutné pokračovať najmä v rokovaniach o podobe externej konvergencie. „Urýchlenú externú konvergenciu priamych platieb, ako jednu z našich najvyšších politických priorít, považujeme za základný predpoklad efektívnej a spravodlivej politiky. Bez toho nie je možné napĺňať princíp rovnosti jednotného trhu EÚ. Súčasná úroveň priamych platieb v rámci EÚ znevýhodňuje všetky členské štáty s výškou priamych platieb na hektár pod úrovňou priemeru EÚ. Nižšia úroveň priamych platieb na Slovensku má negatívny dopad na všetky typy slovenských fariem, vrátane malých a stredných. Kým v roku 2014 Slovensko dosahovalo 77 % priemeru EÚ, v roku 2027 sa očakáva, že priame platby na hektár dosiahnu iba 82%. Takéto tempo externej konvergencie priamych platieb je z nášho pohľadu veľmi pomalé a neakceptovateľné. Pomáha zachovávať status quo, ktoré je nevyhovujúce pre dosť veľkú skupinu členských štátov EÚ, vrátane Slovenska,“ uviedla Gabriela Matečná vo svojom vystúpení.

Ministerka zdôraznila, že nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie spravodlivej politiky EÚ je potreba flexibilného nastavenia v otázke stropovania. „Vzhľadom na rôznorodú veľkostnú štruktúru poľnohospodárskych podnikov naprieč EÚ je nevyhnutné zabezpečiť primeranú podporu pre všetky typy fariem. Sme toho názoru, že parametre stropovania by sa mali stanoviť na národnej úrovni, a to na základe uplatnenia princípu subsidiarity.“

Dôležitým prvkom je pre Slovensko aj nastavenie viazanej podpory. „Na základe našich skúseností z posledných rokov sa ukázalo, že viazaná podpora je vhodným a efektívnym nástrojom na podporu vybraných odvetví. Slovenská republika preto navrhuje zvýšenie finančných alokácií, ktoré pomáhajú stabilizovať špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu.“

Podľa slovenskej ministerky v nasledujúcom období by sme sa mali posnažiť o dosiahnutie potrebných kompromisov. Matečná vyzvala Európsku komisiu k predloženiu návrhu prechodného nariadenia, pretože reálne hrozí, že nový model nebude implementovaný načas. „Naši poľnohospodári by tým nemali trpieť a preto je potrebné poskytnúť im jasné podmienky získavania podpory aj v čase prechodu na nový systém,“ uzavrela ministerka Gabriela Matečná.

Slovensko sa oficiálne zapojilo do boja o sídlo ELA

/in /by
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo Európskej komisii oficiálnu ponuku Slovenska na zriadenie sídla Európskeho orgánu práce v Bratislave. Všetkých uchádzačov o sídlo agentúry spoznáme 13. mája, keď Komisia zverejní ponuky. Následne ich vyhodnotí a 13. júna 2019 rozhodnú o „víťazovi“ ministri na Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti.

Výborná geografická poloha, priame spojenie na medzinárodné letisko vo Viedni a v Bratislave, diaľnica do Viedne, Prahy a do Budapešti. Taktiež spoľahlivá verejná doprava do celého mesta, dostatok kvalitného bývania, dostupná zdravotná starostlivosť, široké možnosti vzdelávania v cudzích jazykoch na všetkých stupňoch. Aj to sú výhody, ktoré ponúka Bratislava novej európskej inštitúcii a jej zamestnancom. „Som presvedčený, že spĺňame všetky kritériá pre zriadenie sídla takejto agentúry, či už je to geografická poloha Slovenska, prístupnosť budovy, vzdelávanie, prístup na trh práce a sociálne zabezpečenie pre rodinných príslušníkov, ale aj kultúra alebo relax. Bratislava jednoducho má čo ponúknuť,“ hovorí minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Dodáva, že naše hlavné mesto sa radí k najzelenším a najbezpečnejším v Európe.

Pre sídlo Európskeho orgánu práce navrhuje Slovensko budovu Landererova 12 v centre Bratislavy. Tá jediná v súčasnosti spĺňa prísne technické požiadavky definované Európskou komisiou a je k dispozícii už od októbra 2019. Pre zamestnancov agentúry vláda pripravuje asistenčnú službu, ktorá im pomôže s vybavovaním rôznych úradných záležitostí. „Slovensko je plne pripravené hostiť Európsky orgán práce, o čom som už informoval aj viacerých ministrov práce krajín EÚ na bilaterálnych rokovaniach. Teší ma, že na stretnutiach vysoko oceňujú našu pripravenosť a sympatizujú s nami. To mi dáva väčší optimizmus v tomto neľahkom súboji,“ priznáva minister Richter. Dúfa, že pri rozhodovaní zaváži aj skutočnosť, že Slovensko je poslednou krajinou z veľkej vlny rozširovania EÚ v roku 2004, ktorá je zároveň členom eurozóny aj Schengenu, bez európskej agentúry či inštitúcie na svojom území.

Slovensko prejavilo záujem o získanie sídla pre novú európsku inštitúciu prakticky už na začiatku prípravy legislatívy na jej zriadenie. Európsky orgán práce považuje za nevyhnutnú pomoc pre občanov, podniky a vlády pri cezhraničnej pracovnej mobilite. Môže zabrániť zneužívaniu pravidiel a ochrániť zamestnancov pred nekalými praktikami zamestnávateľov. „Hlavným impulzom nášho záujmu bol odborný profil, ktorým sa môžeme v oblasti pracovnej mobility pochváliť. Slovensko totiž už dávno nie je iba krajinou, ktorá vysiela, ale je aj krajinou, ktorá prijíma zahraničných pracovníkov. A to so sebou prináša nielen pozitíva, ale aj negatíva. Preto som v roku 2017 inicioval a hostil regionálne fórum ministrov V4, Rumunska a Srbska, na ktorom sme dohodli užšiu spoluprácu pri odhaľovaní nelegálnej práce. Prijali sme aj Stratégiu pracovnej mobility, ktorá má garantovať všetkým pracovníkom rovnaké sociálne práva a pracovný štandard bez ohľadu na krajinu ich pôvodu,“ vyzdvihuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter naše skúsenosti s cezhraničnou mobilitou.

Na zriadení Európskeho orgánu práce sa definitívne dohodli Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia 14. februára 2019. Jeho hlavným poslaním bude zlepšiť implementáciu práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Poskytovať bude napr. informácie občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach pri mobilite, bude koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi, predovšetkým pri spoločných inšpekciách. Zároveň bude pôsobiť ako mediátor v cezhraničných sporoch medzi členskými štátmi.

Prognóza dodatočnej potreby zamestnancov

/in /by
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súlade s § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týmto zverejňuje dodatočnú potrebu zamestnancov na trhu práce v členení na príbuzné študijné odborný a príbuzné učebné odbory.

Predmetné informácie nájdete na stránke  https://trendyprace.sk/sk/plan-vykonov .

Rozvoj slovenských regiónov podporíme viac ako miliónom eur

/in /by

Pomoc regiónom je pre nás kľúčová. Systematicky pracujeme na znižovaní regionálnych rozdielov a budovaní lepšej budúcnosti pre slovenské regióny, mestá a vidiecke oblasti. Napriek tomu, že Slovensko patrí k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám Európskej únie, stále sú tu regióny, ktoré potrebujú pomôcť a regionálne rozdiely, s ktorými sa musíme vysporiadať,“ povedal vicepremiér Richard Raši a dodal, že „až 30 % z viac ako milióna eur v tejto výzve poputuje prednostne na projekty realizované v najmenej rozvinutých okresoch.“

V zverejnenej výzve na podporu je vyčlenených 1 135 346 eur. Na jeden projekt je možné získať dotáciu od 10 000 do 50 000 eur, pričom spolufinancovanie z vlastných zdrojov je vo výške 10 % z vlastných zdrojov.

Do výzvy sa môžu zapojiť obce a vyššie územné celky, občianske združenia a neziskové organizácie, rozvojové regionálne agentúry, slovenské časti euroregiónov a európske zoskupenia územnej spolupráce. Dotácie môžu získať napríklad na prípravu mladých ľudí na trh práce, na rozvoj cestovného ruchu, na zvyšovanie kvality života na vidieku, ochranu prírody či  starostlivosť o kultúrne dedičstvo. Oprávnení žiadatelia môžu predkladať žiadosti o dotácie spolu so všetkými povinnými prílohami do 30. júna 2019.

Žiadosť je možné podať do elektronickej schránky alebo prostredníctvom pošty alebo osobne do podateľne ÚPVII. K žiadosti o poskytnutie dotácie na podporu regionálneho rozvoja žiadateľ prikladá  popis projektu, plán aktivít projektu a celkového rozpočtu projektu. Priložiť treba aj plán činnosti v oblasti regionálneho rozvoja na príslušný rozpočtový rok, čestné vyhlásenie a súhlas žiadateľa so spracovaním osobných údajov. Ak sa projekt realizuje v partnerstve, tak aj vyhlásenie o partnerstve. Výzva je zverejnená na webe vicepremier.gov.sk.

Budovanie eGovernmentu podporí ďalších šesť projektov

/in /by

Elektronizácia služieb školstva, menej času stráveného na úradoch, kompletná elektronizácia živnostenského registra, aj to sú niektoré prínosy šiestich projektov, ktoré na aprílovom zasadnutí schválil Riadiaci výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7 (OP II – PO 7).

„Na druhom zasadnutí riadiaceho výboru v tomto roku sme schválili šesť projektov, ktoré uľahčia komunikáciu ľudí s verejnou správou. Ich cieľom je hlavne  znižovanie byrokracie a prínosy pocítia hlavne klienti živnostenského odboru a pracovníci Sociálnej poisťovne,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie sprostredkovateľského orgánu informatizácie spoločnosti Erna Dohnáliková.

Členovia Riadiaceho výboru OP II – PO 7 dnes schválili tieto projekty:

Modernizácia dávkových agend Sociálnej poisťovne (MODA SP) – (18 435 460 eur) – Cieľovou skupinou sú občania a projekt pomôže aj pracovníkom Sociálnej poisťovne. Vďaka projektu budú zelektrizované konania o dávkach, čo pre občana znamená skrátenie dĺžky ich vybavovania. Sociálna poisťovňa dnes disponuje rôznymi informačnými systémami, ktoré vznikali v rôznom čase a nie sú zjednotené. Projekt ráta aj so znížením administratívnej záťaže na zamestnancov Sociálnej poisťovne.

Projekt MODA SP pokrýva agendy ako výplata dávok nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti a čiastočne starobné dôchodkové sporenie. Prostredníctvom projektu sa zníži riziko oneskoreného vyplácania dávok dôchodkového poistenia. Podľa slov generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Ľubomíra Vážneho systém nahrádza štyri  z piatich nosných systémov Sociálnej poisťovne.

Živnostenský register – (3 913 497  eur) – Národný projekt, ktorého prijímateľom je Ministerstvo vnútra SR, skompletizuje elektronizáciu procesov živnostenského registra (ŽR). Aktuálny informačný systém už nie je prispôsobený na súčasné požiadavky a nespĺňa ani kvalitatívne parametre, aké sa v súčasnosti kladú na moderné systémy. Keď sa živnostník presťahuje z okresu do okresu, putuje spolu s ním aj spis. Zavedením projektu sa odstráni na živnostenských registroch miestna príslušnosť, zníži administratívna záťaž, a živnostníci budú dostávať aj notifikácie o konaní na živnostenských úradoch.

Elektronizácia služieb regionálneho a vysokého školstva SR – (6 857 247 eur) – Projekt pripravilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho podstatou je vytvorenie informačného systému pre dochádzku žiakov základných a stredných škôl i overenie dosiahnutého vzdelania a kvalifikácie. Projekt chce optimalizovať a automatizovať procesy elektronických služieb z oblasti základných, stredných a vysokých škôl.  V rámci projektu sa zelektronizuje viacero procesov, napríklad žiadosti o pôžičku pre študentov z Fondu na podporu vzdelávania.

Inteligentné regulácie: IT platforma lepšej regulácie podľa stratégie RIA 2020 – 2020 – Fáza 2: Dátový projekt – (8 090 217  eur) – Tento projekt z dielne Ministerstva hospodárstva SR umožní podnikateľom podľa zamerania ich podnikania zistiť, ktoré zákony, vykonávacie vyhlášky či nariadenia EÚ sa ich týkajú a ktoré konkrétne povinnosti vyplývajúce z viac než 730 slovenských zákonov majú splniť.

Komplexný informačný systém riadenia výkonnosti a podpory – (4 232 243 eur) Projekt z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zavádza do prostredia verejnej správy IT nástroje na podporu riadiacich a podporných procesov známe z veľkých komerčných organizácií, ako sú banky a telekomunikační operátori. Zmyslom projektu je lepšie riadenie financií a úloh úradu, ktorý zodpovedá za riadenie projektov informatizácie spoločnosti spolufinancovaných z eurofondov. Benefitom bude zlepšenie riadenia, ktoré sa prejaví v efektívnom projektovom riadení a rýchlejšom dodávaní výsledkov, a čo je najdôležitejšie, zvýšia sa priame prínosy informatizácie na každodenný život občanov.

Otvorené údaje 2.0 – Rozvoj centrálnych komponentov pre kvalitné zabezpečenie otvorených údajov – (3 548 634 eur). Úspešná realizácia projektu pomôže zamestnancom verejnej správy jednoduchšie zverejňovať otvorené údaje verejnej správy. Pre používateľov otvorených údajov vytvorí projekt user friendly a súčasne vytvorí podmienky pre zvýšenie dôveryhodnosti používaných údajov. Podľa analýzy Európskej komisie predstavuje hodnota dátovej ekonomiky v podmienkach SR ročne hodnotu 250 mil. Eur. Národný projekt predkladá Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a nadväzuje na ukončený projekt Elektronické služby Úradu vlády Slovenskej republiky a otvorená vláda (eDemokracia).

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu je Sprostredkovateľským orgánom pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020. Riadiaci výbor Prioritnej Osi 7 je zložený zo zástupcov ÚPVII, ministerstiev financií, dopravy, vnútra, ZMOS-u, ako aj organizácií ITAS, Partnerstvá pre prosperitu, a i.

Výzva na predkladanie žiadostí na rok 2019

/in /by

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v zmysle zákona č. 562/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MV SR dňa 20. septembra 2018 vyhlasuje  výzvu na predkladanie žiadostí na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenie mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity na rok 2019.

Dotáciu možno poskytnúť občianskym združeniam, nadáciám, neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby a ďalším organizáciám tretieho sektora; tiež obciam a vyšším územným celkom, či organizáciám plniacim úlohy v rámci integrovaného záchrannému systému a pod.

Na projekty je k dispozícii 650 000 €, termín uzávierky je 4. novembra 2018. Minimálna výška dotácie je 1000 €.

Detaily nájdu záujemcovia vo zverejnenej výzve  (PDF, 304 kB)

„Zdroj znení zákonov na stiahnutie: “www.slov-lex.sk “.

V súvislosti s časovou účinnosťou zákona č. 269/2018 Z. z. vydal Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity príručku pre žiadateľa dotácie na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity, verziu 2 (PDF, 492 kB). V príručke je publikovaná súčasne časť stanoviska Úradu pre verejné obstarávanie názvu „Osoba podľa § 8 zákona finančné limity, pravidlá a postupy platné od 26. septembra 2018“

Vicepremiér Raši: V boji proti byrokracii ideme ďalej

/in /by

Vláda dnes schválila dve novely zákonov z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Vďaka zákonu proti byrokracii zmizne pri vybavovaní na úradoch ďalších 11 výpisov a potvrdení, čo prinesie veľké úspory času a najmä peňazí. Zákon o eGovernmente umožní aj stredoškolákom komunikovať so štátom elektronicky a banky budú môcť overovať svojich klientov pomoci eID.    

 „Minulý rok sme vyhlásili vojnu proti byrokracii. Úspešne sme odstránili papierové výpisy z  obchodného, živnostenského registra, z listu vlastníctva a registra trestov. Ľuďom šetríme čas a peniaze a v tomto úsilí pokračujeme ďalej,“ uviedol vicepremiér Richard Raši, ktorý dnes vláde predstavil druhú vlnu boja proti byrokracii. Od septembra do decembra tohto roku odstránime povinnosť nosiť na úrady ďalších 11 výpisov či potvrdení.

Konkrétne pôjde o potvrdenie o návšteve školy. Ročne sa takýchto potvrdení vydá vyše 1,2 milióna. Od 1. septembra 2019 si ho štátne a verejné inštitúcie nájdu buď vo svojich informačných systémoch, alebo na našom portáli OverSi.gov.sk. Súkromné firmy si ho na základe údajov od občana budú vedieť nájsť na novom webe. Povinnosť odpadne aj mimovládnym organizáciám, ktoré už nebudú musieť papierovo predkladať výpis z registra nadácií, výpis z registra občianskych združení, výpis z registra neinvestičných fondov, výpis z registra neziskových organizácií a výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom.

Od 1. decembra 2019 na úradoch zmizne aj papierové potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení, potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení i potvrdenie o nedoplatkoch na daniach.

„Do roku 2020 očakávame, že vďaka prvej aj druhej vlne boja proti byrokracii ušetríme občanom viac ako 30 miliónov eur na správnych poplatkoch a čase, ktorý doteraz museli stráviť behaním po úradoch a na cestovnom,“ zdôraznil Raši.

Vláda dnes schválila aj novelu zákona o eGovernmente, ktorá umožňuje používať elektronické schránky aj občanom od 15 do 18 rokov. „Chceme, aby sa elektronická komunikácia so štátom stávala bežnou súčasťou každodenného života, preto sme možnosť používať elektronickú schránku rozšírili aj pre túto vekovú kategóriu. Už na strednej škole by mal každý získať praktické zručnosti a skúsenosti, ako zvládať základné životné situácie – vrátane toho, ako si vybavovať veci na úradoch a  komunikovať so štátom,“ doplnil Richard Raši.

Druhou podstatnou zmenou, ktorú novela navrhuje je, že si banky, poštové podniky a telekomunikační operátori budú môcť overovať svojich klientov na základe ich elektronických občianskych preukazov. Ministerstvo vnútra im po dohode bude sprístupňovať údaje z registra fyzických osôb a z evidencie občianskych preukazov na overovanie svojich klientov. Týmto krokom sa urýchlia procesy a občania tak ušetria čas, ktorý by strávili osobným vybavovaním na pobočkách. Samozrejme, pri zachovaní najvyššej miery bezpečnosti, dodal vicepremiér Raši.

R. Raši: Do tém udržateľného rozvoja musíme viac zapájať mládež

/in /by

Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši vystúpil na medzinárodnej konferencii zameranej na výmenu skúseností pri implementácii Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v rumunskej Bukurešti. Na konferencii na vysokej úrovni, ktorá sa koná v rámci rumunského predsedníctva v Rade EÚ, vicepremiér priblížil slovenské skúsenosti s implementáciou Agendy 2030 a zdôraznil dôležitosť medzinárodného dialógu medzi krajinami, ako i zapájanie mládeže do dôležitých tém o trvalo udržateľnom rozvoji.

„Učenie sa navzájom od seba, výmena osvedčených postupov a získaných skúseností je účinným nástrojom ako dosiahnuť, aby program globálnej udržateľnosti do roku 2030 viedol k úspechu. Slovensko je odhodlané podporovať pokrok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých jeho dimenziách – ekonomickej, sociálnej a environmentálnej,“ uviedol vicepremiér Richard Raši počas svojho vystúpenia v úvodnom paneli konferencie.

Spolu s vicepremiérom tiež diskutoval minister pre medzinárodný rozvoj Veľkej Británie Rt. Hon. Lord Bates, rumunský vicepremiér Viorel Stefan a rumunský minister zahraničných vecí Teodor Melescanu, zástupca generálneho tajomníka OECD Masamichi Kono a výkonná tajomníčka Európskej ekonomickej komisie OSN Oľga Algayerová. Video vstupom sa prihovorila diskutujúcim zástupkyňa generálneho tajomníka OSN Amina J. Mohammed. Rumunskú stranu ako moderátor diskusie zastupoval aj štátny poradca a vedúci oddelenia udržateľného rozvoja na Úrade vlády László Borbély.

„V súčasnosti dokončujeme Dlhodobú stratégiu rozvoja do roku 2030, ktorá bude našim hlavným nástrojom na implementáciu cieľov Agendy 2030. Minulý rok sme zverejnili prvý Národný investičný plán Slovenska, ktorý vytvoril prepojenia medzi prioritnými investičnými projektmi a konkrétnymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja,“ povedal R. Raši s tým, že pri vytváraní stratégií netreba zabúdať na zapájanie samospráv, keďže ciele trvalo udržateľného rozvoja budú implementované na lokálnej úrovni.

Podľa vicepremiéra je tiež potrebná zmena myslenia v spoločnosti. „Téma Agendy 2030 musí rezonovať naprieč všetkými generáciami, ale na realizácii trvalo udržateľného rozvoja musíme zvýšiť najmä účasť mládeže – našich budúcich lídrov. Mladí ľudia nemôžu zostať mimo tejto témy, dotýka sa kvality ich budúceho života,“ povedal Richard Raši.

Vicepremiér R. Raši rokoval aj s výkonnou tajomníčkou Európskej ekonomickej komisie OSN O. Algayerovou, ktorá vyzdvihla aktivity Slovenska v napĺňaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ocenila, že Slovensko svoje národné priority definovalo širokým participatívnym procesom. Vicepremiér zdôraznil, že zodpovedná politika musí mať dlhodobú víziu. “Víziu, kde sa má naša krajina nachádzať o desať či 20 rokov, musíme mať jasne zadefinovanú. Či v krajine bude vládnuť pravica, ľavica, alebo ktokoľvek iný, bez ohľadu na volebné cykly, musí krajinu viesť za rovnakým, jasne zadefinovaným cieľom,” vyhlásil R. Raši.